Vzácna chvíľa, vzácny čas, v poli dozrel statný klas.
Stál tam hrdo, stál tam nemo, ani neviem jeho meno.
Pýchou bol však toho poľa, nezlomná to jeho vôľa.
Z diaľky svietil ako slnko, ochorelo jedno zrnko.
Jedno zrnko jeho tela, zasiahla prekrutá strela.
Strela ako z nebíčka, do mladého srdiečka.
Miesto po ňom smutné je, už ho nič neohreje.
Navždy v zrnkách políčka, ukrytá je dušička.
Vzácna chvíľa, ťažký čas, z poľa zmizol statný klas...